• Novinky

  • Novinky

            • ÚČELOVÉ CVIČENIE PRE ELOKOVANÉ TRIEDY

            • 17. 5. 2025

            • Dňa 7. 5. 2025 sa uskutočnilo Účelové cvičenie na ochranu života a zdravia pre prvé a druhé ročníky tried: I. B, I. D, I. E, I. F, I. S, I. J, II. B, II. D, II. E, II. F, II. S. Pedagogický dozor: Mgr. Sidor, Ing. Magoč, Mgr. Kočišová, Bc. Ondušová, Bc. Gašparová, Mgr. Straková, p. Ilošvai, p. Krištan., Ing. Ďurišin, Ing. Ďuristová, p. Senková, Bc. Ciganpálová.

              Všetci žiaci absolvovali pochod z futbalového ihriska Dargov až do Bačkovskej doliny a späť. Počas pochodu dostali žiaci informácie a danej lokalite, o turistických značkách, určovaní svetových strán – mach na stromoch, mraveniská a o celkovom správaní sa a pohybe v prírode. Po pochode nasledovali stanovištia ako zdravotná príprava, CO príprava, hod granátom a loptovė hry.

              Cieľ bol splnený, účelové cvičenie prebehlo vo výbornej priateľskej atmosfére, žiaci sa správali slušne a zodpovedne.

              30

            • NAŠE MLADÉ INOVÁTORKY ZAUJALI NA FOUNDERS CHALLENGE COMPETITION A ZÍSKALI FINANČNÚ PODPORU OD PREDSEDU KSK

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 13. 5. 2025 sme sa zúčastnili inšpiratívneho podujatia Founders Challenge Competition – súťaže, ktorá je súčasťou inovatívneho programu zameraného na rozvoj podnikateľského a tvorivého potenciálu stredoškolákov v Košickom kraji. Tento jedinečný projekt sa odlišuje od bežných súťaží – nejde len o prezentovanie nápadov, ale o skutočné budovanie funkčných riešení prostredníctvom intenzívneho akceleračného procesu.

              Náš tím žiačok z III. G Magdaléna Iľková, Júlia Hudecová, Sofia Sekáčová a Kristína Popaďaková, ktoré majú predmet INOVUJ A PODNIKAJ, ukázal výnimočné odhodlanie, kreativitu aj schopnosť spolupracovať pod tlakom. Ich projekt „3 v 1“ riešenie zameraný na bezpečnosť, efektivitu a multifunkčné využitie školského systému zaujal odbornú porotu natoľko, že získali hlavnú cenu vo výške 5 000 €, ktorú im daroval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

              Okrem finančnej odmeny je veľkým úspechom aj to, že ich nápad bude ďalej rozvíjaný v spolupráci s firmami, ktoré plánujú implementovať ich inovatívne návrhy priamo do školského prostredia. Tento projekt tak môže reálne zmeniť spôsob, akým školy fungujú – bezpečnejšie, rýchlejšie a modernejšie.

              Sme nesmierne hrdí na ich výnimočný výkon a veríme, že ich úspech bude motiváciou aj pre ďalších študentov, aby sa nebáli myslieť inovatívne a meniť svet okolo seba.

              3

            • NÁVŠTEVA KOORDINÁTORKY NEXTERIE: INŠPIRATÍVNE STRETNUTIE O NÁPADOCH A ROZVOJI OSOBNOSTI

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 7. 5. 2025 nás svojou návštevou poctila koordinátorka programu Nexteria, ktorá žiakom predstavila nielen samotný program, ale najmä to, ako môžu mladí ľudia rozvíjať svoje nápady, schopnosti a osobnostne rásť.

               

              Počas interaktívnej prednášky sa žiaci dozvedeli, ako premeniť jednoduchý nápad na projekt, ktorý má zmysel a môže pozitívne ovplyvniť okolie. Hovorilo sa o krokoch, ako nápad uchopiť, rozvíjať, hľadať riešenia, motiváciu, ale aj tímových spolupracovníkov. Koordinátorka zdôraznila dôležitosť vytrvalosti, odhodlania a odvahy pýtať sa a skúšať nové veci.

               

              Deti zaujala nielen energia a entuziazmus prednášajúcej, ale aj príklady z praxe – konkrétne príbehy študentov, ktorí už v mladom veku spustili zaujímavé projekty, pomohli komunite alebo rozbehli vlastné podnikanie. Žiaci sa aktívne zapájali, pýtali sa a uvažovali nad tým, aké výzvy by mohli riešiť oni sami.

               

              Veľkým prínosom bolo aj rozprávanie o osobnostnom rozvoji – ako sa neporovnávať, objaviť vlastné silné stránky, budovať si sebadôveru a najmä nezľaknúť sa neúspechu. Nexteria totiž ukazuje, že každý človek má potenciál dosiahnuť veľké veci, ak dostane príležitosť a podporu.

               

              Veríme, že toto stretnutie bolo motiváciou a inšpiráciou pre našich žiakov, aby sa nebáli rozmýšľať inovatívne, rozvíjať sa a hlavne konať s cieľom zlepšiť svet okolo seba.

              1

            • ŠTUDENTI ZO SEČOVIEC SPOJILI SILY S GRÉCKOM A NAVRHLI ZMENY PRE LEPŠIE MESTO

            • 14. 5. 2025

            • V rámci medzinárodného projektu Erasmus+ „TechBridge“ a v spolupráci s gréckym partnerom EduAct naši študenti predstavili svoje inovatívne nápady na zlepšenie života v meste Sečovce.

              Ich návrhy prepájajú digitálne technológie, udržateľnosť a komunitný rozvoj, pričom odrážajú ich záujem o verejné dianie a budúcnosť Európy.

              1. Sečovské okno do sveta

              Veľká verejná obrazovka s internetovým pripojením na námestí by umožnila živé prepojenie Sečoviec s partnerským mestom v zahraničí (napr. Thessaloniki, Grécko). Obyvatelia by mohli komunikovať, zdieľať informácie o kultúre, počasí či udalostiach – v reálnom čase.

              2. Energetická sebestačnosť

              Návrh umiestniť veternú turbínu na budovu Mestskej polikliniky v Sečovciach, ktorá by zabezpečila výrobu energie pre zdravotnícke účely (nadväzuje na ekologické riešenia, aké máme na našej škole).

              3. Smart lavička na stanici

              Moderná lavička na autobusovej stanici by dokázala identifikovať zabudnuté predmety a automaticky upozorniť personál, čím by zvýšila bezpečnosť a komfort cestujúcich.

              Táto iniciatíva ukazuje, že mladí ľudia dokážu priniesť kreatívne a zodpovedné riešenia pre komunitu. Ďakujeme všetkým zapojeným.

              Erasmus+ TechBridge

              2024-2-SK02-KA210-YOU-000258525

              1

            • DEŇ EURÓPY: PODPORUJEME ŠTUDENTOV V KONANÍ ZA ĽUDSKÉ PRÁVA

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 9. mája si pripomíname Deň Európy – silný symbol jednoty, mieru a spoločných hodnôt naprieč naším kontinentom.

              Tento rok s hrdosťou prepájame túto oslavu s projektom Empower2Act, ktorý mladým ľuďom poskytuje nástroje a vedomosti na obhajobu ľudských práv a podporuje ich, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi.

              Inšpirujme novú generáciu, aby povedala svoj názor, konala a formovala budúcnosť spravodlivej a inkluzívnej Európy.

              Oslávme mier a jednotu v Európe a pripomeňme si základné hodnoty, na ktorých Európska únia stojí: demokraciu, solidaritu, slobodu a ľudské práva.

              V roku 2025 sú tieto hodnoty aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Svet čelí zložitým výzvam – od digitálnych hrozieb cez sociálne nerovnosti až po klimatickú krízu – a preto je dôležité podporovať mladých ľudí, aby sa postavili za ľudské práva.

              Práve o to sa usiluje projekt Empower2Act – iniciatíva programu Erasmus+, ktorá spája organizácie zo Slovenska, Turecka, Portugalska, Nórska a Španielska s cieľom vychovávať a motivovať študentov, aby sa stali obhajcami ľudských práv. Prostredníctvom inovatívnych metód učenia, informačných kampaní a praktických aktivít sa žiaci učia nielen o svojich právach, ale aj o tom, ako chrániť práva druhých.

              Tento Deň Európy neoslavujeme len minulé úspechy európskej spolupráce, ale aj hlas novej generácie – mladých Európanov, ktorí sú pripravení konať, viesť a vytvárať pozitívne zmeny vo svojich komunitách.

              Uctime si ducha Európy tým, že budeme budovať inkluzívne, spravodlivé a demokratické spoločnosti.

            • SPOMIENKA NA 80. VÝROČIE DŇA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM NA NAŠEJ ŠKOLE

            • 14. 5. 2025

            • Deň pred štátnym sviatkom  sme si na Spojenej škole Kollárova 17, Sečovce pripomenuli 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe.

              Žiaci dostali úlohu z dejepisu spracovať spomienky svojich predkov na druhú svetovú vojnu. Pri ich čítaní sa mi tisli slzy do očí, čo všetko títo ľudia zažili. Cieľom projektu bolo spracovanie histórie rodín našich žiakov v čase najhroznejšieho konfliktu v ľudských dejinách. Zozbierali sme viac ako 100 ľudských príbehov. Žiaľ, nie všetky skončili šťastne.  

              V školskom rozhlase B. Marcinová a A. Madárová čítali úryvky niektorých z nich. D. Fedorčáková, J. Longová, T. Kmec a D. Kažimír prezentovali príbehy regionálnej histórie pred žiakmi a učiteľmi školy.

              Symbolickou minútou ticha sme si uctili obete druhej svetovej vojny.

              „Mŕtvy nie je ten, kto je v hrobe,

              mŕtvy je ten, kto zabudol na hrôzy vojny,

              kto dovolí, aby vznikla nová vojna.“

               

              SPOMIENKY PREDKOV NAŠICH ŽIAKOV NA DRUHÚ SVETOVÚ VOJNU

              Tieto spomienky mojej starkej sú silným svedectvom o odvahe, vytrvalosti a bolesti, ktorú vojna priniesla mnohým rodinám. Sú zároveň pripomienkou toho, aké dôležité je uchovávať a zdieľať osobné príbehy, ktoré tvoria našu spoločnú históriu.

               

              Vojna mohla pradedkovi a prababke vziať takmer všetko, ale nikdy neporazila ich duchovnú silu. Aj v najťažších časoch si zachovali svoju vieru v lásku, v rodinu a v dobro ľudí. Ich statočnosť nebola len o prežití, ale aj o tom, ako nezlomne zostali verní svojim hodnotám. Sú to moji hrdinovia.

               

              Aj keď v dedine nezostal po vojne kráter ani ruiny ako inde, ľudia v Michaľanoch nosili jazvy vo svojich srdciach. Každý mal niekoho, kto sa nevrátil alebo prišiel domov iný. Babka vždy hovorila: „Domy sa dajú opraviť, duše nie.“

               

              Keď sa v roku 1945 konečne vrátil do Porostova, nebol to už ten istý Viktor. Mal drevenú protézu namiesto nohy, jazvy na tele aj na duši. Vychudnutý, so sivými vlasmi, no v očiach stále žiaril oheň. Jeho žena Mária ho nespoznala – až keď prehovoril jej menom a ona sa za ním rozbehla a objala ho.  Kým nezomrel, tak každý rok v novembri, keď Porostov zahalila hmla a lístie šušťalo pod nohami, si Viktor sadol na lavičku pred dielňou, zapálil sviečku a dlho sa díval do diaľky. Spomínal. Nie pre slávu, ale preto, aby nezabudol. Aby nezabudla ani dedina.

              Nie raz bežala mama aj so svojimi súrodencami cez terajšiu Zemplínsku šíravu, kde predtým boli polia a provizórne letisko bez pristávacej dráhy, ktoré využívali Nemci na útok proti Poľsku. Utekali do Vihorlatských vrchov, kde sa v lese ukrývali pred nemeckými útokmi a bombardovaním.

               

              Na jeseň 1944 museli muži z Nižného Žipova  vykonávať výkopové práce v okolí Kuzmíc. Každý deň bolo povolaných približne 30 mužov, ktorí kopali zákopy a obranné línie pre nemeckú armádu. Pracovali v ťažkých podmienkach, bez dostatočného jedla a odpočinku.

              Som veľmi rada, že môj pradedko aj babka ešte stále žijú. Prostredníctvom ich spomienok som si uvedomila, aké zverstvá sa diali počas druhej svetovej vojny v Klokočove aj v okolitých lesoch. Takisto následky, ktoré vojna zanechala. Ako poznačila životy rodín, ktorým zahynuli príbuzní. Museli začať od nuly. Som presvedčená, že vojna v nich zanechala nezabudnuteľnú stopu až do konca ich života. Som Bohu vďačná, že som nežila v tej dobe plnej strachu, bolesti, utrpenia, hladu a odriekania.

               

              Praprababka  mala to šťastie, že dostala priepustku, ale musela sa vrátiť späť do továrne aj do tábora.  Priepustka sa dodnes zachovala, máme ju doma. Praprababka sa už do pracovného tábora nevrátila. Do konca vojny sa skrývala. Keď sa po vojne vrátila domov, bola veľmi vychudnutá. Vážila niečo okolo 40 kíl. Praprababka preto prežila, že bola počas detstva dobre živená, tak si to vysvetľovala, ale podľa mňa mala veľké šťastie, že to všetko prežila.

              V marci 1945 oslobodili Liptovský Hrádok sovietske jednotky. Ester vyšla zo stodoly a po prvýkrát po mesiacoch zhlboka vdýchla studený, ale slobodný vzduch. O dvadsať rokov neskôr napísala list rodine Šulíkovcov z Izraela: „Nezachránili ste len naše životy – zachránili ste aj nádej.“

               

              To Ňemci, Ňemci. A vypaľiľľi valal caly a začaľi od Vykukova. No a to vec toti Ňemci nas braľi het a kričeľi že gevek gevek. No a vec gu ranu po nas mac moja prišľi a hutoria: Už ňemame aňi chyžu, ňič, ľem co sme pobraľi do voza, ľen toto mame, šicko popadalo, bo to chyži dreveny buľi a to čerepy maľi na chyžoch abo slamu, rozumiš, ta to horelo. Vecka prišľi po nas,  ta me išľi do Pľechocic, tam dajaku rodzinu mac maľi, ta me tam pošľi tak za koscel a tak daľej, taže tam sme byvaľi.

               

              Vieš, keď dnes sedím v teplej kuchyni a pozerám, ako ti parí z hrnčeka čaj, ani sa mi nechce veriť, že som to všetko skutočne zažila. Bolo to, keď som mala asi desať rokov. Pamätám si, ako sme sa s mamou zobudili na výbuchy. Najprv sme si mysleli, že niekde padla búrka, ale to nebola búrka, to boli bomby. Otec už vtedy nebol doma – odviedli ho na front. Ani sme sa s ním poriadne nerozlúčili. Mama len stála pri bráne, dívala sa za ním a neplakala. Len stála. A ja som ešte bola malá, nerozumela som tomu.

               

              Keď prešiel front, dedina bola vypálená. Mnoho ľudí stratilo úplne všetko. Spali, kde sa dalo – tí, čo mali známych, ktorých domy neboli vypálené, išli bývať k nim. Keď prišli Nemci, rodina mojej babky – konkrétne jej mamka a sestra – sa schovávali v skriniach, aby sa zachránili. Babka aj dedko mi rozprávali, že ich rodičia im neustále hovorili, že všade bolo blato, stále pršalo, front tu bol vyše mesiaca a všade zneli výbuchy a streľba. Určite na to nikto nemá príjemné spomienky, no môžeme sa len modliť, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo.

               

              Keď vojská opustili dedinu a prababka sa vrátila k svojmu každodennému životu, už nikdy viac nevnímala vojnu len ako krvavý konflikt medzi armádami. Spoznala, že za každým uniformovaným človekom sa skrýva človek so svojím príbehom.

               

              Vojna nebola len strašidelným zážitkom, ale aj lekciou, ktorú si z jej rozprávania pamätám dodnes – že aj v najtemnejších časoch je možné nájsť náznaky ľudskosti. A že aj počas vojny môže vzniknúť nečakané spojenie medzi ľuďmi, ktorí sa na prvý pohľad zdajú byť úplne odlišní.

               

              Ta chtori maľi povoz dajaki, koňiki, ta nabaľiľi na voz, co mohľi, a išľi smerom ku Slanskému Novému Mestu, aľe väčšinou každi ucekal do ľesa, do horoch, darmo tam Ňemci buľi, každi še chraňil, jak znal. Ľudze, co maľi pivňici veľke, kriľi še po pivňicoch. Za potočikom vyrobiľi taku véľku pivňicu, že tam 60 ľudzi pošlo. Bo to bulo z opačnej strany, darmo jak kaťuša bila na Hejču, na verch bila.

               

              Keď mi to všetko babka rozprávala, vždy povedala: „Vy sa máte dobre. Máte všetko, čo si prajete. A preto si musíte vážiť to, čo máte. Lebo nie vždy to bude tak.“ A ja som na to vždy myslel, keď som sa čudoval nad tým, že niekto frfle na maličkosti.

               

              Babka so sestrou  sa potom dohodli, že pomôžu partizánom, ktorí sa ukrývali v lesoch okolo Bačkova. Nosiť im potraviny a oblečenie bolo nebezpečné, ale vedeli, že tým zachránia životy. Susedia si navzájom požičiavali múku, zemiaky a olej, lebo jedla bolo málo a nikto nechcel, aby niekto ostal hladný. Hoci boli časy veľmi ťažké, babka a dedo sa nevzdali. Pomáhali svojej rodine i susedom a verili, že vojna raz skončí.

               

              Počas jednej jarnej noci bol zranený nemeckými vojakmi. Aj napriek vážnemu zraneniu ramena odniesol svojho kamaráta, ktorý slabo dýchal, do niekoľko kilometrov vzdialenej chatky. Tam sa celé mesiace staral nielen o seba, ale aj o kamaráta, ktorého sa mu podarilo zachrániť. Po zotavení sa obaja vrátili do boja a bránili svoju vlasť až do samotného konca vojny.

               

              Po takmer siedmich rokoch sa pradedko vrátil domov ako hrdina. Zdravý a šťastný, že opäť vidí svoju manželku, dcéru a syna, ktorého držal v náručí po prvýkrát.

               

              Z kroniky vieme, že podľa rozprávania viacerých občanov v našej obci žil občan cigánskeho pôvodu  Gejza Kováč, ktorý ako vojak Slovenskej armády prebehol na východnom fronte k Červenej armáde. Vrátil sa naspäť s Červenou armádou ako parašutista a bojoval po boku sovietskych vojakov proti Nemcom.  

               

              Muži boli v noci presunutí do dediny Smilno, kde celú noc zotrvali v stodole v modlitbe. Na druhý deň ráno im bola daná úloha – vykopať si hromadný hrob vedľa cintorína, kde mali byť zastrelení. O. Emila predviedli na veliteľstvo, kde bol podrobený výsluchu. Náhle sa vyšetrovanie prerušilo, pretože opäť volal prezident Tiso so slovami:  „Pfarrer must weg!“ (Farár musí preč!). No môj prapradedko prejavil odvahu a odmietol odísť:  „I mi povedali, že môžem už odísť, ale ja som povedal, že neodchádzam, lebo som neprišiel sám, ale so 65 mužmi, a preto buďto všetci, alebo nikto.“   „A podpíšete za nich záručný list?“  „Áno, podpíšem.“   „A viete, čo to znamená? Že ak sa čo i len najmenšie niečo stane v dedine, bez výsluchu budete zastrelený.“ A tak Emil Zorvan podpísal záručnú listinu, ktorou prevzal zodpovednosť za všetko, čo sa v budúcich mesiacoch v obci Čarno udeje. Toto bol len jeden z hrdinských činov, ktoré môj prapradedko vykonal. O. Emil sa počas vojny angažoval aj v citlivej židovskej otázke. Vybavoval výnimky pre Židov s odôvodnením, že sú hospodársky dôležití pre slovenskú ekonomiku, a teda nemôžu byť deportovaní do koncentračných táborov. Z prameňov sa dozvedáme, že viacerých pokrstil a vystavoval im krstné listy.

               

              Keď dnes sedím s mojou babkou v tichu jej obývačky a počúvam jej hlas, ktorý mi rozpráva príbehy z čias druhej svetovej vojny, cítim, ako sa minulosť zrazu približuje. Babka sa narodila v roku 1944, len rok predtým, než vojna skončila. Sama si z toho obdobia nepamätá nič, no spomienky jej rodičov a staršieho brata sa stali aj jej súčasťou. A cez ňu aj mojou. Keď zatvorím oči, vidím tú krajinu – dedinské domy s vybitými oknami, polia plné blata a strachu, a rodinu, ktorá sa snaží prežiť deň za dňom. Cítim obrovský rešpekt a vďaku. Moja babka si vojnu nepamätá, ale nosí ju v sebe. A teraz ju nosím aj ja – cez jej slová, cez jej spomienky a cez jej silu.

              65

            • OCENENIE ZA VÝNIMOČNÚ PRÁCU S MLÁDEŽOU V PROGRAME DOFE PUTOVALO NA VÝCHOD: NIVAM OCENIL NAŠU KOLEGYŇU

            • 14. 5. 2025

            • Niektoré ocenenia hovoria viac než slová – sú tichým poďakovaním za roky trpezlivosti, obetavosti a viery v potenciál mladých ľudí.

              Práve takéto poďakovanie sa dostalo našej kolegyni PaedDr. Andrei Popovičovej, MBA, ktorá bola ocenená Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM) za svoj mimoriadny prínos v oblasti neformálneho vzdelávania, podpory podnikavosti a budovania aktívneho občianstva. Ocenenie zároveň potvrdzuje jej výnimočnú rolu v rámci medzinárodného programu The Duke of Edinburgh’s International Award (DofE), kde sa dlhodobo a srdcom venuje rozvoju mladých ľudí.

              Jej práca je omnoho viac než len výučba – je to každodenné inšpirovanie, podpora odvahy objavovať vlastné hranice a viera, že každý mladý človek má v sebe silu meniť svet okolo seba. Vďaka jej vedeniu sa program DofE na našej škole stal skutočnou cestou rastu – nielen fyzického, ale aj osobnostného, komunitného a ľudského.

              Pod jej vedením žiaci nachádzajú odvahu dobrovoľničiť, budovať zručnosti, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a tvoriť projekty, ktoré majú zmysel. Prepája formálne vzdelávanie s reálnym životom, učí empatii, vytrvalosti aj podnikavému duchu – a robí to s ľudskosťou, tichou silou a otvoreným srdcom.

              Toto ocenenie nie je len symbolom jej osobného úspechu – je dôkazom toho, že aj v menších školách mimo veľkých miest sa rodia silné príbehy, menia osudy a žiaria svetlá, ktoré inšpirujú celú komunitu.

              Z celého srdca blahoželáme a ďakujeme. Ďakujeme za to, že si každý deň volí cestu, ktorá zanecháva stopu – v ľuďoch, v školstve, v spoločnosti.

              1

            • NAŠI ŽIACI POSTÚPILI DO FINÁLE PRESTÍŽNEJ SÚŤAŽE FOUNDERS CHALLENGE

            • 14. 5. 2025

            • V dňoch 28. – 30. apríla 2025 sa naši žiaci zúčastnili trojdňového campu Founders Challenge, ktorý organizovalo Inovačné centrum Košického kraja (ICKK) ako súčasť semifinálového kola jednej z najprestížnejších stredoškolských podnikateľských súťaží na Slovensku. Podujatie prebiehalo v priestoroch troch univerzít v Košiciach – Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF), Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Technickej univerzity v Košiciach (TUKE), čím študenti zároveň získali možnosť spoznať akademické prostredie, ktoré ich môže v budúcnosti vítať ako vysokoškolákov.

              Naši študenti z predmetu INOVUJ A PODNIKAJ prišli na camp s vlastným startupovým projektom – riešením reálneho problému v oblasti mobility a bezpečnosti detí počas dochádzania do školy. Ich nápad počas celého campu podrobovali odbornej konzultácii, zlepšovali ho na základe spätnej väzby mentorov a pripravovali sa na kľúčový moment – elevator pitch, teda jednominútovú prezentáciu, v ktorej museli presvedčiť porotu aj skúsených podnikateľov, že ich inovácia si zaslúži podporu a miesto vo finále.

              Camp bol rozdelený do troch tematických dní:

              • Deň 1. (UVLF) bol venovaný akčnému plánu a prvým 365 dňom startupu pod vedením Dalibora Cicmana, zakladateľa GymBeamu.
              • Deň 2. (UPJŠ) sa niesol v znamení budovania značky, marketingu a emocionálneho prepojenia so zákazníkom. Prednášky Človečina, Idea Element a Mikiho Plichtu žiakom ukázali, ako komunikovať hodnotu produktu svetu.
              • Deň 3. (TUKE) vyvrcholil finálnymi prezentáciami pred odbornou porotou z prostredia inovácií a biznisu. Súťažné tímy predviedli svoje pitch decky a absolvovali kľúčový elevator pitch pred publikom i porotou.

              Zo zapojených 35 stredných škôl z celého Košického kraja si miestenku do veľkého finále vybojovalo len 15 tímov – a tím našej školy patril medzi nich! Tento úspech je dôkazom vytrvalosti, kreativity, tímovej spolupráce a schopnosti transformovať myšlienku na skutočný podnikateľský zámer.

              Sme nesmierne hrdí na našich mladých inovátorov, ktorí svojím vystúpením dokázali, že aj stredoškoláci dokážu myslieť veľkoformátovo a majú potenciál meniť budúcnosť. Tešíme sa na finále a ďakujeme ICKK a všetkým mentorom, ktorí študentom poskytli cennú spätnú väzbu, inšpiráciu a dôveru.

              S INOVUJ A PODNIKAJ sa učíme, ako zo školy vyletieť priamo do sveta skutočných riešení.

              3

            • MLADÝ EURÓPAN

            • 13. 5. 2025

            • Celoslovenská vedomostná súťaž, ktorej sa každoročne zúčastňujú aj žiaci druhého a tretieho ročníka našej školy. Vyhlasujú ju: Zastúpenie Európskej komisie v SR a regionálne informačné centrá Europe Direct.

              Dňa 6. 5. 2025 sa konal 20. ročník  regionálneho kola KSK. Množstvo informácií o Európskej únii a jej inštitúciách, o kompetenciách, o cieľoch, o jednotlivých členských štátoch v oblasti politiky, ekonomiky, kultúry, história i aktuálne dianie v Európe – to sú oblasti, z ktorých vychádzajú úlohy jednotlivých súťažných kôl.

              V konkurencii deviatich gymnázií košického regiónu obsadilo súťažné družstvo našej školy v zložení:  T. Kmec (III. G),  R. Kožuch (III. G),  E. Štafura (III. G)  4. miesto. Blahoželáme!

            • S DOFE PRE ĽUDÍ

            • 12. 5. 2025

            • Naši žiaci sa aktívne zapojili do Župných dní v Trebišove, ktoré sa niesli v duchu komunitnej spolupatričnosti, kreativity a dobrovoľníckej angažovanosti, ako dobrovoľníci v rámci programu DofE – Cena vojvodu z Edinburghu v spolupráci s Dobrovoľníckym centrom Košického kraja. Prepojili sme tak formálne vzdelávanie s hodnotami, ktoré sú pre život rovnako dôležité – empatia, zodpovednosť a ochota pomôcť.

              Počas celého dňa pomáhali s organizáciou programu, zabezpečením aktivít pre návštevníkov a svojím prístupom a nasadením tvorili príjemnú atmosféru. Boli nápomocní pri detských stanovištiach, informačnom servise, ale aj pri logistike celého podujatia. Pre mnohých to bola ich prvá verejná dobrovoľnícka skúsenosť a ukázali, že majú srdce na správnom mieste.

              Žiaci si odniesli nielen praktické skúsenosti, ale najmä pocit zmysluplnosti.

              Sme hrdí na to, že naši stredoškoláci dokážu reprezentovať našu školu, ale aj program DofE s takou ľudskosťou a energiou. Ďakujeme.

              6

            • KRAJSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – ŠKOLSKÝ POHÁR 2025

            • 12. 5. 2025

            • V stredu 30. apríla 2025 patrila športová hala na Spojenej škole Kollárova 17, Sečovce malému futbalu. Bola dejiskom jedného z okresných kôl krajskej futbalovej ligy o Školský pohár predsedu Košického samosprávneho kraja.

              Okresného kola sa zúčastnili 4 stredoškolské družstvá. Reprezentanti našej školy obsadili napokon druhé miesto.

              Našu školu reprezentovali: Bodák S. (II. A), Bajus M. (II. A), Geroč R. (III. A), Kohút F. (III. A), Rokyta F. (III. A), Sivák J. (III. A), Stričko R. (IV. G), Vaško S. (IV. A) a Varga S. (IV. A).

              Chlapcom ďakujeme za účasť, predvedenú hru a reprezentáciu školy.

              57

            • APRÍLOVÉ ODKUKAJ.TO S PETROM DOSEDLOM

            • 12. 5. 2025

            • V pondelok 28. apríla 2025 sme sa v rámci predmetu INOVUJ A PODNIKAJ zúčastnili inšpiratívneho podujatia ODKUKAJ.TO, ktoré sa konalo v priestoroch Startup Campusu Inovačného centra Košického kraja. Témou večera bol výnimočný príbeh človeka, ktorý spojil veľký biznis, startupové myslenie a neuhasiteľnú túžbu objavovať svet – Peter Dosedla, bývalý top manažér, dnes investor, mentor a cestovateľ telom aj dušou.

              Aj keď išlo o popoludňajší a večerný program mimo vyučovacích hodín, naši žiaci sa rozhodli ísť učiť od najlepších. A naozaj to stálo za to.

              Inšpiratívny príbeh človeka, ktorý prešiel 209 krajín a postavil biznis s 15 000 zamestnancami.

              Peter Dosedla nás previedol fascinujúcou cestou svojho života – od začiatkov v korporátnom svete až po založenie a vedenie skupiny Manuvia, ktorá sa stala lídrom na trhu práce v strednej Európe. Podelil sa s nami o to, ako sa rodí úspešný podnikateľ, ktorý neprestáva rásť ani po dosiahnutí vrcholu, a ako dokáže spojiť skúsenosti z biznisu s vášňou pre startupovú scénu. Jeho pohľad na investovanie do slovenských projektov ako GymBeam, Boataround, Ecocapsule či Isadore ukázal žiakom, že aj zo Slovenska sa dá osloviť svet.

              Dozvedeli sme sa, že kľúčom k úspechu je pochopenie kultúr, pokora a odvaha ísť vlastnou cestou – nie cestou najľahšou, ale najviac formujúcou. „Cieľom nie je prejsť všetky krajiny. Cieľom je cesta,“ povedal Peter a práve táto myšlienka v nás ešte dlho rezonovala.

              V rámci večera sme mali možnosť vidieť, ako funguje moderný networking, zažiť atmosféru tvorivého prostredia a položiť otázky, ktoré žiakov trápia na začiatku ich podnikateľskej cesty. Našich žiakov zaujímalo, ako sa rozhodnúť pre ten správny projekt, ako premeniť nápad na realitu.

              Takéto stretnutia nie sú len o informáciách – sú o zážitkoch, ktoré v nás zanechajú stopu. Mimo klasickej výučby, v neformálnej atmosfére a s ľuďmi, ktorí formujú podnikateľské prostredie nielen doma, ale aj vo svete, sa naši žiaci naučili viac ako z učebníc.

              Peter Dosedla nás presvedčil, že najväčšou hodnotou sú ľudia, vízia a odvaha meniť svet okolo seba. A my sme vďační, že aj vďaka predmetu INOVUJ A PODNIKAJ môžeme toto počuť a inšpirovať sa.

            • NAŠE ENVIROCENTRUM PRIVÍTALO ŠKÔLKAROV

            • 12. 5. 2025

            • Vedeli ste, že včela žije menej ako 40 dní, počas ktorých opelí najmenej tisíc kvetov a vyprodukuje jednu lyžičku medu? Pre nás je to len jedna lyžička, ale pre včelu jeden život.

              Podobné zaujímavosti, primerané veku, sa v našom Envirocentre dozvedeli škôlkari zo Zemplínskej Teplice. Zaujal ich ekosystém v kvapke, vodíkové autíčka i hmyzí hotel a dažďová záhrada. 

              6

            • Riaditeľské voľno

            • 5. 5. 2025

            • V súlade s § 150 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vám oznamujeme, že dňa 09. 05. 2025 (piatok)

              riaditeľka školy udeľuje žiakom Spojenej školy Kollárova 17, Sečovce z organizačných dôvodov riaditeľské voľno.

            • NAŠI ŠTUDENTI NA NÁRODNEJ KONFERENCII MODELOVÉHO PARLAMENTU SLOVENSKA

            • 3. 5. 2025

            • Žiaci školského parlamentu Natália Gunárová (I. G) a Kristián Horňák (III. T) sa 26. – 28. 4. 2025 zúčastnili rokovania Modelového parlamentu Slovenska a mali možnosť vyskúšať si prácu našich zákonodarcov priamo v Národnej rade SR.

              150 stredoškolákov z celého Slovenska rokovalo o aktuálnych témach – bezpečnosť na školách, konsolidácia verejných financií, ustanovenie dvoch pohlaví v Ústave SR či zavedenie povinnej vojenskej služby. Kládli zaujímavé otázky nielen ministrovi školstva, ale aj ostatným ministrom, štátnym tajomníkom a poslancom NR SR. 

              Mladí poslanci v mene jednotlivých strán predkladali svoje návrhy zákonov, ku ktorým sa následne podľa rokovacieho poriadku vyjadrovali ostatní poslanci a podávali pozmeňovacie návrhy. Po skončení rozpravy sa o každom návrhu hlasovalo. Najlepšie návrhy následne odovzdali poslancom NR SR. Týmto spôsobom sa stredoškoláci fundovane a kultivovane zapojili do verejného diania na Slovensku.

              Zvlášť obohacujúce bolo stretnutie našich žiakov s predsedníčkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch doc. Ing. Dis. art. Paulou Puškárovou, PhD. Vďaka tomu, že pochádza z nášho kraja, hodinové stretnutie prebiehalo prirodzene a sústredilo sa na témy, ktoré sa nás týkajú priamo.

              15

            • Riaditeľské voľno

            • 29. 4. 2025

            • V súlade s § 150 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vám oznamujeme, že dňa 02. 05. 2025 (piatok)

              riaditeľka školy udeľuje žiakom Spojenej školy Kollárova 17, Sečovce z organizačných dôvodov riaditeľské voľno.