• Novinky

  • Novinky

            • LABORATÓRIUM CHÉMIE

            • 19. 5. 2025

            • Na gymnáziu môže byť aj chémia zábavná. Ponúka radosť z experimentovania a štúdium vybraných javov a procesov prebiehajúcich v prírode, v bežnom živote a technickej praxi. 

            • ÚČELOVÉ CVIČENIE NA OCHRANU ŽIVOTA A ZDRAVIA

            • 19. 5. 2025

            • Dňa 5. 5. 2025 sa uskutočnilo účelové cvičenie na ochranu života a zdravia pre žiakov prvých a druhých ročníkov gymnázia a odboru informačné a sieťové technológie.

              Cieľom ÚC bolo prehĺbiť vedomosti a zdokonaliť zručnosti v poskytovaní prvej pomoci, oboznámiť sa s opatreniami  o civilnej ochrane obyvateľstva a  správania sa v prírode. Vzhľadom na nepriaznivé počasie sa ÚC uskutočnilo v priestoroch areálu našej školy. Jednotlivé stanovištia boli zrealizované v priestoroch našej športovej haly a tenisovej arény. Žiaci postupne pracovali na piatich stanovištiach, ktorými boli: zdravotná príprava, riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana, pohyb a pobyt v prírode, záujmové technické činnosti a športy – streľba zo vzduchovky a v rámci sebaobrany úpolové športy.        

              Cieľ ÚC bol splnený, prebehlo vo výbornej priateľskej atmosfére, žiaci boli aktívni a disciplinovaní.     Poďakovania patrí aj všetkým pedagógom, ktorí sa na ÚC podieľali.

              12

            • KRAJSKÉ KOLO BRANNO-ŠPORTOVEJ OLYMPIÁDY 2025

            • 19. 5. 2025

            • Ministerstvo obrany SR organizovalo v spolupráci s NIVaM a MŠVVaM SR pre žiakov stredných škôl a príslušných ročníkov osemročných a bilingválnych gymnázií Branno-športovú olympiádu 2025.

              Súťaž sa konala 29. 04. 2025 v areáli Spojenej školy Kollárova 17, Sečovce. Organizovala sa ako postupová súťaž. Olympiáda bola kombináciou vedomostného testu a disciplín, ktoré preverili nielen fyzickú zdatnosť žiakov, ale aj ich zručnosť v oblasti zdravotnej prípravy, topografie či ochrany života a zdravia. Súťaže sa zúčastnilo 7 družstiev. Našu školu reprezentovali žiaci: L. Lacušová, S. Rozinová, S. Petričko a R. Stričko.

              Srdečne blahoželáme našim žiakom, ktorí sa umiestnili na 1. mieste v krajskom kole a postúpili na celoslovenské finále, ktoré vyvrcholí vo vojenskom výcvikovom stredisku Lešť v termíne 18. – 20. 06. 2025.

            • POSTUP NA MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA

            • 19. 5. 2025

            • Dňa 14. 05. 2025 sme sa zúčastnili finálového kola KFL Školský pohár 2025 na SOŠ IT, Ostrovského 1 v Košiciach.

              Turnaja sa zúčastnilo 8 družstiev, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. Našu skupinu tvorili školy: Gymnázium, Školská 7, Spišská Nová Ves, SOŠ technická Michalovce a SOŠ IT, Ostrovského 1 Košice. V skupine sme obsadili 1. miesto, a tak sme postúpili do semifinále. Výhrou v semifinále sme si zabezpečili postup do finále. Vo finále sme mali za súpera Strednú športovú školu z Košíc. Nakoniec sme po veľmi dobrom výkone vo finále obsadili 2. miesto a tým sme si zabezpečili aj postup na Majstrovstvá Slovenska. Umiestnením sme získali aj vstupenky na zápas Majstrovstvá Európy žiakov do 21 rokov, ktorý sa uskutoční v Košiciach. Našu školu reprezentovali žiaci: S. Varga, Š. Vaško, R. Stričko, M. Rudiakovskyi, F. Rokyta, J. Sivák, R. Geroč, S. Oceják, S. Bodák a F. Kohút.

              Chlapcom veľmi pekne ďakujeme za predvedenú hru, výkon a bojovnosť a držíme palce na Majstrovstvách Slovenska stredných škôl v malom futbale v Banskej Bystrici 20. 06. 2025.

            • DOBRODRUŽSTVÁ NA KOLLÁRKE 2025

            • 19. 5. 2025

            • Letný tábor opäť na našej škole!

              S radosťou vám oznamujeme, že aj tento rok bude naša škola organizovať letný tábor pre deti.

              Čaká nás týždeň plný hier, zábavy, tvorivých dielní, pohybu a nezabudnuteľných zážitkov v príjemnom kolektíve. Tábor je určený pre deti vo veku 6 - 11 rokov a bude prebiehať v priestoroch školy v dvoch turnusoch:

              🌞 1. turnus  od 30. 6. do 4. 7. 2025

              🌞2. turnus  od 7. 7. do 14. 7. 2025

               

              Prihlasovanie spustené, prosíme o vyplnenie tu!

               

              Tešíme sa na všetkých malých táborníkov! 🌞

            • NAVŠTÍVILI NÁS ABSOLVENTI Z ROKU 1960

            • 19. 5. 2025

            • V sobotu 17. mája 2025 sa v našej škole stretla po 65 rokoch malá skupina absolventov nášho gymnázia z roku 1960, ktorí sa už dlhé roky stretávajú takto v máji každoročne. V priestoroch gymnázia však boli prvýkrát.

              Na pôde školy ich privítala pani riaditeľka a podarovala im aj symbolický darček. Vzácni hostia si prezreli staré tablá, pospomínali na svojich starých profesorov a spolužiakov. Zaujímavosťou bolo, keď hovorili o tom, že starším spolužiakom sa vtedy vykalo. Priestory školy s obdivom ocenili a uznali, že dnešné podmienky na štúdium sú oveľa lepšie, ako to bolo kedysi.

              Absolventom, dnes už osemdesiatnikom, prajeme ešte veľa zdravia a pokojných rokov v ich živote. 

              2

            • AKADÉMIA VEĽKÝCH DIEL AJ PRE SENIOROV

            • 17. 5. 2025

            • Ako prví na Slovensku sme tento školský rok otvorili klub Akadémie veľkých diel aj pre seniorov. Konkrétne pre aktívne a veľmi pozitívne naladené členky Jednoty dôchodcov v Sečovciach. A ako to na našich seminároch vyzerá, to napovie aj táto momentka zo stretnutia o muzikáli Spievanie v daždi.

            • BOL U NÁS MARTINUS

            • 17. 5. 2025

            • Vo štvrtok 15. 5. 2025 našu spoločenskú miestnosť okupoval Martinus. Mirka, Martinka a Nikol priniesli množstvo kníh, množstvo žánrov a množstvo tipov na dobré čítanie. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

              52

            • NAŠA TRADIČNÁ CESTA ZA UMENÍM

            • 17. 5. 2025

            • Už tradične sme sa vybrali do sídla Akadémie veľkých diel v Ivanke pri Dunaji, aby sme sa stretli s podobne zmýšľajúcimi študentmi z galantského klubu, ale aj s pani riaditeľkou a zároveň spoluzakladateľkou Akadémie Mirkou Durankovou, jej zástupkyňou Andreou Boháčovou a koordinátorkou vzdelávania Katarínou Cisárikovou.

              Nevynechali sme ani naše obľúbené SND. Tentokrát sme v komornom priestore Modrého salóna obdivovali herecké umenie Martina Hubu, Zuzany Kocúrikovej, Daniela Žulčáka a Michaely Trokanovej. V predstavení Akcii B – rozprávanie o mlčaní sa dotkli témy, ktorá by nemala odísť do zabudnutia. Konkrétne dejinná udalosť z rokov 1952 – 1953, keď „boli stovky rodín nespravodlivo a násilne vysťahované do 24 hodín až 15 dní najmä z Bratislavy do dehonestujúcich podmienok v odľahlých kútoch Slovenska a to len preto, aby „triedni nepriatelia“ uvoľnili byty novým komunistickým kádrom.“

              Veríme, že aj tieto nezvyčajné zážitky nám pomôžu stať sa lepšou verziou samých seba.

              4

            • ÚČELOVÉ CVIČENIE PRE ELOKOVANÉ TRIEDY

            • 17. 5. 2025

            • Dňa 7. 5. 2025 sa uskutočnilo Účelové cvičenie na ochranu života a zdravia pre prvé a druhé ročníky tried: I. B, I. D, I. E, I. F, I. S, I. J, II. B, II. D, II. E, II. F, II. S. Pedagogický dozor: Mgr. Sidor, Ing. Magoč, Mgr. Kočišová, Bc. Ondušová, Bc. Gašparová, Mgr. Straková, p. Ilošvai, p. Krištan., Ing. Ďurišin, Ing. Ďuristová, p. Senková, Bc. Ciganpálová.

              Všetci žiaci absolvovali pochod z futbalového ihriska Dargov až do Bačkovskej doliny a späť. Počas pochodu dostali žiaci informácie a danej lokalite, o turistických značkách, určovaní svetových strán – mach na stromoch, mraveniská a o celkovom správaní sa a pohybe v prírode. Po pochode nasledovali stanovištia ako zdravotná príprava, CO príprava, hod granátom a loptovė hry.

              Cieľ bol splnený, účelové cvičenie prebehlo vo výbornej priateľskej atmosfére, žiaci sa správali slušne a zodpovedne.

              30

            • NAŠE MLADÉ INOVÁTORKY ZAUJALI NA FOUNDERS CHALLENGE COMPETITION A ZÍSKALI FINANČNÚ PODPORU OD PREDSEDU KSK

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 13. 5. 2025 sme sa zúčastnili inšpiratívneho podujatia Founders Challenge Competition – súťaže, ktorá je súčasťou inovatívneho programu zameraného na rozvoj podnikateľského a tvorivého potenciálu stredoškolákov v Košickom kraji. Tento jedinečný projekt sa odlišuje od bežných súťaží – nejde len o prezentovanie nápadov, ale o skutočné budovanie funkčných riešení prostredníctvom intenzívneho akceleračného procesu.

              Náš tím žiačok z III. G Magdaléna Iľková, Júlia Hudecová, Sofia Sekáčová a Kristína Popaďaková, ktoré majú predmet INOVUJ A PODNIKAJ, ukázal výnimočné odhodlanie, kreativitu aj schopnosť spolupracovať pod tlakom. Ich projekt „3 v 1“ riešenie zameraný na bezpečnosť, efektivitu a multifunkčné využitie školského systému zaujal odbornú porotu natoľko, že získali hlavnú cenu vo výške 5 000 €, ktorú im daroval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

              Okrem finančnej odmeny je veľkým úspechom aj to, že ich nápad bude ďalej rozvíjaný v spolupráci s firmami, ktoré plánujú implementovať ich inovatívne návrhy priamo do školského prostredia. Tento projekt tak môže reálne zmeniť spôsob, akým školy fungujú – bezpečnejšie, rýchlejšie a modernejšie.

              Sme nesmierne hrdí na ich výnimočný výkon a veríme, že ich úspech bude motiváciou aj pre ďalších študentov, aby sa nebáli myslieť inovatívne a meniť svet okolo seba.

              3

            • NÁVŠTEVA KOORDINÁTORKY NEXTERIE: INŠPIRATÍVNE STRETNUTIE O NÁPADOCH A ROZVOJI OSOBNOSTI

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 7. 5. 2025 nás svojou návštevou poctila koordinátorka programu Nexteria, ktorá žiakom predstavila nielen samotný program, ale najmä to, ako môžu mladí ľudia rozvíjať svoje nápady, schopnosti a osobnostne rásť.

               

              Počas interaktívnej prednášky sa žiaci dozvedeli, ako premeniť jednoduchý nápad na projekt, ktorý má zmysel a môže pozitívne ovplyvniť okolie. Hovorilo sa o krokoch, ako nápad uchopiť, rozvíjať, hľadať riešenia, motiváciu, ale aj tímových spolupracovníkov. Koordinátorka zdôraznila dôležitosť vytrvalosti, odhodlania a odvahy pýtať sa a skúšať nové veci.

               

              Deti zaujala nielen energia a entuziazmus prednášajúcej, ale aj príklady z praxe – konkrétne príbehy študentov, ktorí už v mladom veku spustili zaujímavé projekty, pomohli komunite alebo rozbehli vlastné podnikanie. Žiaci sa aktívne zapájali, pýtali sa a uvažovali nad tým, aké výzvy by mohli riešiť oni sami.

               

              Veľkým prínosom bolo aj rozprávanie o osobnostnom rozvoji – ako sa neporovnávať, objaviť vlastné silné stránky, budovať si sebadôveru a najmä nezľaknúť sa neúspechu. Nexteria totiž ukazuje, že každý človek má potenciál dosiahnuť veľké veci, ak dostane príležitosť a podporu.

               

              Veríme, že toto stretnutie bolo motiváciou a inšpiráciou pre našich žiakov, aby sa nebáli rozmýšľať inovatívne, rozvíjať sa a hlavne konať s cieľom zlepšiť svet okolo seba.

              1

            • ŠTUDENTI ZO SEČOVIEC SPOJILI SILY S GRÉCKOM A NAVRHLI ZMENY PRE LEPŠIE MESTO

            • 14. 5. 2025

            • V rámci medzinárodného projektu Erasmus+ „TechBridge“ a v spolupráci s gréckym partnerom EduAct naši študenti predstavili svoje inovatívne nápady na zlepšenie života v meste Sečovce.

              Ich návrhy prepájajú digitálne technológie, udržateľnosť a komunitný rozvoj, pričom odrážajú ich záujem o verejné dianie a budúcnosť Európy.

              1. Sečovské okno do sveta

              Veľká verejná obrazovka s internetovým pripojením na námestí by umožnila živé prepojenie Sečoviec s partnerským mestom v zahraničí (napr. Thessaloniki, Grécko). Obyvatelia by mohli komunikovať, zdieľať informácie o kultúre, počasí či udalostiach – v reálnom čase.

              2. Energetická sebestačnosť

              Návrh umiestniť veternú turbínu na budovu Mestskej polikliniky v Sečovciach, ktorá by zabezpečila výrobu energie pre zdravotnícke účely (nadväzuje na ekologické riešenia, aké máme na našej škole).

              3. Smart lavička na stanici

              Moderná lavička na autobusovej stanici by dokázala identifikovať zabudnuté predmety a automaticky upozorniť personál, čím by zvýšila bezpečnosť a komfort cestujúcich.

              Táto iniciatíva ukazuje, že mladí ľudia dokážu priniesť kreatívne a zodpovedné riešenia pre komunitu. Ďakujeme všetkým zapojeným.

              Erasmus+ TechBridge

              2024-2-SK02-KA210-YOU-000258525

              1

            • DEŇ EURÓPY: PODPORUJEME ŠTUDENTOV V KONANÍ ZA ĽUDSKÉ PRÁVA

            • 14. 5. 2025

            • Dňa 9. mája si pripomíname Deň Európy – silný symbol jednoty, mieru a spoločných hodnôt naprieč naším kontinentom.

              Tento rok s hrdosťou prepájame túto oslavu s projektom Empower2Act, ktorý mladým ľuďom poskytuje nástroje a vedomosti na obhajobu ľudských práv a podporuje ich, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi.

              Inšpirujme novú generáciu, aby povedala svoj názor, konala a formovala budúcnosť spravodlivej a inkluzívnej Európy.

              Oslávme mier a jednotu v Európe a pripomeňme si základné hodnoty, na ktorých Európska únia stojí: demokraciu, solidaritu, slobodu a ľudské práva.

              V roku 2025 sú tieto hodnoty aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Svet čelí zložitým výzvam – od digitálnych hrozieb cez sociálne nerovnosti až po klimatickú krízu – a preto je dôležité podporovať mladých ľudí, aby sa postavili za ľudské práva.

              Práve o to sa usiluje projekt Empower2Act – iniciatíva programu Erasmus+, ktorá spája organizácie zo Slovenska, Turecka, Portugalska, Nórska a Španielska s cieľom vychovávať a motivovať študentov, aby sa stali obhajcami ľudských práv. Prostredníctvom inovatívnych metód učenia, informačných kampaní a praktických aktivít sa žiaci učia nielen o svojich právach, ale aj o tom, ako chrániť práva druhých.

              Tento Deň Európy neoslavujeme len minulé úspechy európskej spolupráce, ale aj hlas novej generácie – mladých Európanov, ktorí sú pripravení konať, viesť a vytvárať pozitívne zmeny vo svojich komunitách.

              Uctime si ducha Európy tým, že budeme budovať inkluzívne, spravodlivé a demokratické spoločnosti.

            • SPOMIENKA NA 80. VÝROČIE DŇA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM NA NAŠEJ ŠKOLE

            • 14. 5. 2025

            • Deň pred štátnym sviatkom  sme si na Spojenej škole Kollárova 17, Sečovce pripomenuli 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe.

              Žiaci dostali úlohu z dejepisu spracovať spomienky svojich predkov na druhú svetovú vojnu. Pri ich čítaní sa mi tisli slzy do očí, čo všetko títo ľudia zažili. Cieľom projektu bolo spracovanie histórie rodín našich žiakov v čase najhroznejšieho konfliktu v ľudských dejinách. Zozbierali sme viac ako 100 ľudských príbehov. Žiaľ, nie všetky skončili šťastne.  

              V školskom rozhlase B. Marcinová a A. Madárová čítali úryvky niektorých z nich. D. Fedorčáková, J. Longová, T. Kmec a D. Kažimír prezentovali príbehy regionálnej histórie pred žiakmi a učiteľmi školy.

              Symbolickou minútou ticha sme si uctili obete druhej svetovej vojny.

              „Mŕtvy nie je ten, kto je v hrobe,

              mŕtvy je ten, kto zabudol na hrôzy vojny,

              kto dovolí, aby vznikla nová vojna.“

               

              SPOMIENKY PREDKOV NAŠICH ŽIAKOV NA DRUHÚ SVETOVÚ VOJNU

              Tieto spomienky mojej starkej sú silným svedectvom o odvahe, vytrvalosti a bolesti, ktorú vojna priniesla mnohým rodinám. Sú zároveň pripomienkou toho, aké dôležité je uchovávať a zdieľať osobné príbehy, ktoré tvoria našu spoločnú históriu.

               

              Vojna mohla pradedkovi a prababke vziať takmer všetko, ale nikdy neporazila ich duchovnú silu. Aj v najťažších časoch si zachovali svoju vieru v lásku, v rodinu a v dobro ľudí. Ich statočnosť nebola len o prežití, ale aj o tom, ako nezlomne zostali verní svojim hodnotám. Sú to moji hrdinovia.

               

              Aj keď v dedine nezostal po vojne kráter ani ruiny ako inde, ľudia v Michaľanoch nosili jazvy vo svojich srdciach. Každý mal niekoho, kto sa nevrátil alebo prišiel domov iný. Babka vždy hovorila: „Domy sa dajú opraviť, duše nie.“

               

              Keď sa v roku 1945 konečne vrátil do Porostova, nebol to už ten istý Viktor. Mal drevenú protézu namiesto nohy, jazvy na tele aj na duši. Vychudnutý, so sivými vlasmi, no v očiach stále žiaril oheň. Jeho žena Mária ho nespoznala – až keď prehovoril jej menom a ona sa za ním rozbehla a objala ho.  Kým nezomrel, tak každý rok v novembri, keď Porostov zahalila hmla a lístie šušťalo pod nohami, si Viktor sadol na lavičku pred dielňou, zapálil sviečku a dlho sa díval do diaľky. Spomínal. Nie pre slávu, ale preto, aby nezabudol. Aby nezabudla ani dedina.

              Nie raz bežala mama aj so svojimi súrodencami cez terajšiu Zemplínsku šíravu, kde predtým boli polia a provizórne letisko bez pristávacej dráhy, ktoré využívali Nemci na útok proti Poľsku. Utekali do Vihorlatských vrchov, kde sa v lese ukrývali pred nemeckými útokmi a bombardovaním.

               

              Na jeseň 1944 museli muži z Nižného Žipova  vykonávať výkopové práce v okolí Kuzmíc. Každý deň bolo povolaných približne 30 mužov, ktorí kopali zákopy a obranné línie pre nemeckú armádu. Pracovali v ťažkých podmienkach, bez dostatočného jedla a odpočinku.

              Som veľmi rada, že môj pradedko aj babka ešte stále žijú. Prostredníctvom ich spomienok som si uvedomila, aké zverstvá sa diali počas druhej svetovej vojny v Klokočove aj v okolitých lesoch. Takisto následky, ktoré vojna zanechala. Ako poznačila životy rodín, ktorým zahynuli príbuzní. Museli začať od nuly. Som presvedčená, že vojna v nich zanechala nezabudnuteľnú stopu až do konca ich života. Som Bohu vďačná, že som nežila v tej dobe plnej strachu, bolesti, utrpenia, hladu a odriekania.

               

              Praprababka  mala to šťastie, že dostala priepustku, ale musela sa vrátiť späť do továrne aj do tábora.  Priepustka sa dodnes zachovala, máme ju doma. Praprababka sa už do pracovného tábora nevrátila. Do konca vojny sa skrývala. Keď sa po vojne vrátila domov, bola veľmi vychudnutá. Vážila niečo okolo 40 kíl. Praprababka preto prežila, že bola počas detstva dobre živená, tak si to vysvetľovala, ale podľa mňa mala veľké šťastie, že to všetko prežila.

              V marci 1945 oslobodili Liptovský Hrádok sovietske jednotky. Ester vyšla zo stodoly a po prvýkrát po mesiacoch zhlboka vdýchla studený, ale slobodný vzduch. O dvadsať rokov neskôr napísala list rodine Šulíkovcov z Izraela: „Nezachránili ste len naše životy – zachránili ste aj nádej.“

               

              To Ňemci, Ňemci. A vypaľiľľi valal caly a začaľi od Vykukova. No a to vec toti Ňemci nas braľi het a kričeľi že gevek gevek. No a vec gu ranu po nas mac moja prišľi a hutoria: Už ňemame aňi chyžu, ňič, ľem co sme pobraľi do voza, ľen toto mame, šicko popadalo, bo to chyži dreveny buľi a to čerepy maľi na chyžoch abo slamu, rozumiš, ta to horelo. Vecka prišľi po nas,  ta me išľi do Pľechocic, tam dajaku rodzinu mac maľi, ta me tam pošľi tak za koscel a tak daľej, taže tam sme byvaľi.

               

              Vieš, keď dnes sedím v teplej kuchyni a pozerám, ako ti parí z hrnčeka čaj, ani sa mi nechce veriť, že som to všetko skutočne zažila. Bolo to, keď som mala asi desať rokov. Pamätám si, ako sme sa s mamou zobudili na výbuchy. Najprv sme si mysleli, že niekde padla búrka, ale to nebola búrka, to boli bomby. Otec už vtedy nebol doma – odviedli ho na front. Ani sme sa s ním poriadne nerozlúčili. Mama len stála pri bráne, dívala sa za ním a neplakala. Len stála. A ja som ešte bola malá, nerozumela som tomu.

               

              Keď prešiel front, dedina bola vypálená. Mnoho ľudí stratilo úplne všetko. Spali, kde sa dalo – tí, čo mali známych, ktorých domy neboli vypálené, išli bývať k nim. Keď prišli Nemci, rodina mojej babky – konkrétne jej mamka a sestra – sa schovávali v skriniach, aby sa zachránili. Babka aj dedko mi rozprávali, že ich rodičia im neustále hovorili, že všade bolo blato, stále pršalo, front tu bol vyše mesiaca a všade zneli výbuchy a streľba. Určite na to nikto nemá príjemné spomienky, no môžeme sa len modliť, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo.

               

              Keď vojská opustili dedinu a prababka sa vrátila k svojmu každodennému životu, už nikdy viac nevnímala vojnu len ako krvavý konflikt medzi armádami. Spoznala, že za každým uniformovaným človekom sa skrýva človek so svojím príbehom.

               

              Vojna nebola len strašidelným zážitkom, ale aj lekciou, ktorú si z jej rozprávania pamätám dodnes – že aj v najtemnejších časoch je možné nájsť náznaky ľudskosti. A že aj počas vojny môže vzniknúť nečakané spojenie medzi ľuďmi, ktorí sa na prvý pohľad zdajú byť úplne odlišní.

               

              Ta chtori maľi povoz dajaki, koňiki, ta nabaľiľi na voz, co mohľi, a išľi smerom ku Slanskému Novému Mestu, aľe väčšinou každi ucekal do ľesa, do horoch, darmo tam Ňemci buľi, každi še chraňil, jak znal. Ľudze, co maľi pivňici veľke, kriľi še po pivňicoch. Za potočikom vyrobiľi taku véľku pivňicu, že tam 60 ľudzi pošlo. Bo to bulo z opačnej strany, darmo jak kaťuša bila na Hejču, na verch bila.

               

              Keď mi to všetko babka rozprávala, vždy povedala: „Vy sa máte dobre. Máte všetko, čo si prajete. A preto si musíte vážiť to, čo máte. Lebo nie vždy to bude tak.“ A ja som na to vždy myslel, keď som sa čudoval nad tým, že niekto frfle na maličkosti.

               

              Babka so sestrou  sa potom dohodli, že pomôžu partizánom, ktorí sa ukrývali v lesoch okolo Bačkova. Nosiť im potraviny a oblečenie bolo nebezpečné, ale vedeli, že tým zachránia životy. Susedia si navzájom požičiavali múku, zemiaky a olej, lebo jedla bolo málo a nikto nechcel, aby niekto ostal hladný. Hoci boli časy veľmi ťažké, babka a dedo sa nevzdali. Pomáhali svojej rodine i susedom a verili, že vojna raz skončí.

               

              Počas jednej jarnej noci bol zranený nemeckými vojakmi. Aj napriek vážnemu zraneniu ramena odniesol svojho kamaráta, ktorý slabo dýchal, do niekoľko kilometrov vzdialenej chatky. Tam sa celé mesiace staral nielen o seba, ale aj o kamaráta, ktorého sa mu podarilo zachrániť. Po zotavení sa obaja vrátili do boja a bránili svoju vlasť až do samotného konca vojny.

               

              Po takmer siedmich rokoch sa pradedko vrátil domov ako hrdina. Zdravý a šťastný, že opäť vidí svoju manželku, dcéru a syna, ktorého držal v náručí po prvýkrát.

               

              Z kroniky vieme, že podľa rozprávania viacerých občanov v našej obci žil občan cigánskeho pôvodu  Gejza Kováč, ktorý ako vojak Slovenskej armády prebehol na východnom fronte k Červenej armáde. Vrátil sa naspäť s Červenou armádou ako parašutista a bojoval po boku sovietskych vojakov proti Nemcom.  

               

              Muži boli v noci presunutí do dediny Smilno, kde celú noc zotrvali v stodole v modlitbe. Na druhý deň ráno im bola daná úloha – vykopať si hromadný hrob vedľa cintorína, kde mali byť zastrelení. O. Emila predviedli na veliteľstvo, kde bol podrobený výsluchu. Náhle sa vyšetrovanie prerušilo, pretože opäť volal prezident Tiso so slovami:  „Pfarrer must weg!“ (Farár musí preč!). No môj prapradedko prejavil odvahu a odmietol odísť:  „I mi povedali, že môžem už odísť, ale ja som povedal, že neodchádzam, lebo som neprišiel sám, ale so 65 mužmi, a preto buďto všetci, alebo nikto.“   „A podpíšete za nich záručný list?“  „Áno, podpíšem.“   „A viete, čo to znamená? Že ak sa čo i len najmenšie niečo stane v dedine, bez výsluchu budete zastrelený.“ A tak Emil Zorvan podpísal záručnú listinu, ktorou prevzal zodpovednosť za všetko, čo sa v budúcich mesiacoch v obci Čarno udeje. Toto bol len jeden z hrdinských činov, ktoré môj prapradedko vykonal. O. Emil sa počas vojny angažoval aj v citlivej židovskej otázke. Vybavoval výnimky pre Židov s odôvodnením, že sú hospodársky dôležití pre slovenskú ekonomiku, a teda nemôžu byť deportovaní do koncentračných táborov. Z prameňov sa dozvedáme, že viacerých pokrstil a vystavoval im krstné listy.

               

              Keď dnes sedím s mojou babkou v tichu jej obývačky a počúvam jej hlas, ktorý mi rozpráva príbehy z čias druhej svetovej vojny, cítim, ako sa minulosť zrazu približuje. Babka sa narodila v roku 1944, len rok predtým, než vojna skončila. Sama si z toho obdobia nepamätá nič, no spomienky jej rodičov a staršieho brata sa stali aj jej súčasťou. A cez ňu aj mojou. Keď zatvorím oči, vidím tú krajinu – dedinské domy s vybitými oknami, polia plné blata a strachu, a rodinu, ktorá sa snaží prežiť deň za dňom. Cítim obrovský rešpekt a vďaku. Moja babka si vojnu nepamätá, ale nosí ju v sebe. A teraz ju nosím aj ja – cez jej slová, cez jej spomienky a cez jej silu.

              65

            • OCENENIE ZA VÝNIMOČNÚ PRÁCU S MLÁDEŽOU V PROGRAME DOFE PUTOVALO NA VÝCHOD: NIVAM OCENIL NAŠU KOLEGYŇU

            • 14. 5. 2025

            • Niektoré ocenenia hovoria viac než slová – sú tichým poďakovaním za roky trpezlivosti, obetavosti a viery v potenciál mladých ľudí.

              Práve takéto poďakovanie sa dostalo našej kolegyni PaedDr. Andrei Popovičovej, MBA, ktorá bola ocenená Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM) za svoj mimoriadny prínos v oblasti neformálneho vzdelávania, podpory podnikavosti a budovania aktívneho občianstva. Ocenenie zároveň potvrdzuje jej výnimočnú rolu v rámci medzinárodného programu The Duke of Edinburgh’s International Award (DofE), kde sa dlhodobo a srdcom venuje rozvoju mladých ľudí.

              Jej práca je omnoho viac než len výučba – je to každodenné inšpirovanie, podpora odvahy objavovať vlastné hranice a viera, že každý mladý človek má v sebe silu meniť svet okolo seba. Vďaka jej vedeniu sa program DofE na našej škole stal skutočnou cestou rastu – nielen fyzického, ale aj osobnostného, komunitného a ľudského.

              Pod jej vedením žiaci nachádzajú odvahu dobrovoľničiť, budovať zručnosti, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a tvoriť projekty, ktoré majú zmysel. Prepája formálne vzdelávanie s reálnym životom, učí empatii, vytrvalosti aj podnikavému duchu – a robí to s ľudskosťou, tichou silou a otvoreným srdcom.

              Toto ocenenie nie je len symbolom jej osobného úspechu – je dôkazom toho, že aj v menších školách mimo veľkých miest sa rodia silné príbehy, menia osudy a žiaria svetlá, ktoré inšpirujú celú komunitu.

              Z celého srdca blahoželáme a ďakujeme. Ďakujeme za to, že si každý deň volí cestu, ktorá zanecháva stopu – v ľuďoch, v školstve, v spoločnosti.

              1