Dňa 17. 11. 2025 sme si s našimi gymnazistami na sečovskom cintoríne pietnou spomienkou uctili osobnosť Mikuláša Kasardu pri jeho hrobe.
Vďaka AI sa nám prihovoril hlas nášho pána profesora, ktorý nám vďaka jednému interview prezradil, ako mnohí z jeho zosnulých kolegov zo zborovne zaklopali na okná jeho snov a následne ako bojoval za záchranu ich duší.
Samuel Šándor (žiak I. G triedy) predniesol báseň Chryzantémy, ktorá pozýva nielen k zamysleniu sa nad podobnosťou človeka a chryzantém, ale aj k uvažovaniu o tom, komu (žijúcemu či mŕtvemu) chceme podarovať kvet (a to nielen v tomto novembrovo-dušičkovom období).
Rozlúčili sme sa a poďakovali pánovi Kasardovi slovami z nekrológu Jána Zambora, ktoré odzneli na jeho pohrebe v gréckokatolíckom Chráme svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda v Sečovciach 23. júla 2013.
Svojou prítomnosťou nás poctil aj syn pána Kasardu – Ondrej Kasarda, ktorý v súvislosti s Dňom boja za slobodu a demokraciu pripomenul jednu z represií vtedajšieho komunistického režimu, na ktorú doplatil aj jeho otec – postihy voči veriacim. Pán Kasarda musel ako učiteľ pre svoje náboženské presvedčenie opustiť Gymnázium v Sečovciach, vtedajšiu Strednú všeobecnovzdelávaciu školu, a odísť na Dvanásťročnú strednú školu v Michalovciach (dnešné Gymnázium Pavla Horova). Tam mohol až do svojho dôchodku naďalej vykonávať profesiu učiteľa a zároveň s tichým súhlasom praktizovať svoj kresťanský spôsob života (tajne navštevoval bohoslužby v Košiciach či v Prešove). Rehabilitácie sa mu zo strany sečovského gymnázia dostalo až po jeho obnovení za vedenia Ing. Milana Leškaniča a Ing. Kataríny Ihnátovej, ktorí ho opäť prizvali do učiteľského kolektívu. Túto ponuku Mikuláš Kasarda prijal aspoň nakrátko, keďže v tom čase bol už na dôchodku.
Ďakujeme za všetko, pán profesor.
