Posledných pár mesiacov pracovali študenti nášho gymnázia Olívia Hreňová, Hana Ihnátová, Samuel Šándor, Filip Ľaš, Matúš Kraviar, Alžbeta Madárová, Janka Longová a Sofia Krajkovičová na projekte Kultúrou proti antisemitizmu pod vedením pána učiteľa Mgr. Mareka Marjova. Cieľom tohto projektu bolo poukázať na problematiku antisemitizmu v minulosti a v súčasnosti a venovať sa jej prostredníctvom rôznych aktivít.
Jednou z prvých bolo zorganizovanie spomienkového pochodu pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Študenti našej školy mali možnosť vyskúšať si roly Židov aj gardistov. Ďalej sme absolvovali besedu s Danielom Ofekom, synom bývalého učiteľa na niekdajšej Židovskej ľudovej škole v našom meste.
V neposlednom rade sa nám podarilo niečo úžasné – vďaka pánovi Petrovi Sklenčárovi sme objavili „slovenskú Annu Frankovú“, ktorou je rodáčka zo Sečoviec, pani Rut Adler. Tá sa s nami podelila o svoj príbeh priamo z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý zachytila vo svojej knihe Stratené detstvo. Naše aktivity boli dokonca odvysielané v televízii Markíza v relácii Reflex.
Poslednou časťou nášho projektu bola samotná prezentácia našej práce. Vycestovali sme do Prahy, kde sme sa stretli so štyrmi školami z Čiech, dvomi z Nemecka a dvomi zo Slovenska. Navzájom sme si odprezentovali svoje výstupy a podelili sa o pocity týkajúce sa tejto témy. Naše stretnutie síce nemalo súťažný charakter, no pozitívne ohlasy od ostatných účastníkov na našu prácu boli pre nás cennejšie než akákoľvek vecná cena.
Nasledujúci deň sme strávili v bývalom židovskom gete Terezín. Mali sme možnosť prejsť sa týmto mestečkom, navštíviť miestne múzeum a tiež židovský cintorín, na ktorom sme symbolicky kládli kamienky, aby sme dali najavo, že nezabúdame na obete oných čias. Na niektorých miestach bolo stále cítiť tú nepríjemnú energiu, ktorú v nich vtedajšie udalosti zanechali.
Najsilnejším momentom pre nás bola debata s pánom Davidom, ktorý si priamo prežil vojnové obdobie na fronte v úlohe vojenského ošetrovateľa. Pri jeho rozprávaní sme ani nedýchali – celá miestnosť stíchla a vďaka jeho detailnému opisu sme mali pocit, akoby sme tam na okamih stáli s ním. Bol to taký silný zážitok, že nám po celom tele naskakovali zimomriavky.
Tento projekt nám ukázal, že škola nie je len o učebniciach, ale najmä o raste a spoločných zážitkoch.