Pred 75 rokmi sa v našom mestečku začali deportácie židovských spoluobčanov do koncentračných táborov. V Sečovciach v tom období žilo viac ako 1000 občanov židovského pôvodu. Už od roku 1939 boli postupne obmedzované ich práva a v roku 1942 bolo rozhodnuté - deportácie. Čo prebiehalo v ich mysliach, keď im bol doručený odsunovací lístok? Určite si povedali: prečo musím opustiť miesto, kde som sa narodil? Prečo musím opustiť svojich spolužiakov, kamarátov, susedov? A kam to vlastne ideme? Vrátime sa? Uvidíme ešte niekedy rodné Sečovce? Mali strach, obavy, úzkosť, ale každý z nich túžil po jednom, každý z nich chcel žiť. Odišli... a väčšina sa už nikdy nevrátila. Na čo mysleli, keď stáli v plynových komorách čakajúc na smrť? Možno aj na mesto, tam pod Slanskými vrchmi. Niet ich, ale my nesmieme zabudnúť, nemôžeme!
A práve preto sa 30. 5. 2017 na Gymnáziu v Sečovciach uskutočnila beseda s pani Klárou Marksteinovou, rodenou Friedmanovou, ktorá ako Sečovčanka spolu so svojimi rodičmi prežila obdobie holokaustu aj vďaka tomu, že sa našli dobrí ľudia, ktorí neváhali riskovať svoje životy, aby im pomohli prežiť.
Do galérie Živé svedectvo boli pridané fotografie.