Rokmi sa zvyčajne meria život človeka, no aj jubileum školy je príležitosťou, ktorá motivuje k obzretiu sa do minulosti za obdobím, kedy sa začali odvíjať osudy mnohých mladých ľudí.
V týchto dňoch si 40. výročie svojho vzniku pripomína škola, ktorej názov Stredné odborné učilište v Sečovciach už verejnosti možno nič nehovorí, ale v skutočnosti je to moderná a prosperujúca vzdelávacia inštitúcia v našom meste.
História SOU v Sečovciach je nerozlučne spätá so závodom Strojstav Sečovce a s učňovským strediskom, ktoré zabezpečovalo odborný praktický výcvik mladých robotníkov na sklonku 20. storočia. Teoretické vyučovanie zastrešovala Učňovská škola v Trebišove.
Štyridsať rokov uplynulo od 1. septembra 1982, keď sa vďaka vedeniu mesta a závodu Strojstav podarilo dosiahnuť súhlas Generálneho riaditeľstva Stavebního strojírenství a lehké prefabrikace v Prahe na zriadenie Stredného odborného učilišťa v Sečovciach. Tento podnik so 17-tisíc zamestnancami nemal školu, kde by sa pripravovali mladí ľudia pre odbornú strojársku prax.
Do funkcie riaditeľa SOU strojárskeho bol menovaný Ing. Anton Briňarský. Zástupcom pre praktické vyučovanie bol Ing. Daniel Fabián, vedúcim učiteľom teoretického vyučovania Ján Titko, zástupcom pre technicko-ekonomickú oblasť Ing. Miron Grubiak. Vedením výchovy mimo vyučovania bol poverený Jozef Šelesták.
Vo svojich začiatkoch škola nemala vlastné priestory pre teoretické vyučovanie, získala niekoľko učební po zrušenom Gymnáziu na Švermovej ulici v Sečovciach (dnes ZŠ na Obchodnej ulici).
Odborný výcvik učňov prebiehal v priestoroch bývalého učňovského strediska (dnes priestory reštaurácie Nicolaus a internej ambulancie na ulici SNP).
Na začiatku prvého školského roka 1982/83 malo SOU 156 žiakov v šiestich triedach. V prvom ročníku boli novoprijatí žiaci, do 2. a 3. ročníka boli preradení žiaci z SOU Trebišov. Riadne vyučovanie sa začalo 2. septembra 1982.
Učiteľský kolektív bol malý, tvorili ho piati učitelia, ktorí boli zároveň triednymi učiteľmi: Ján Titko, Viera Kyseľová, Oľga Borová, Ing. Katarína Ihnátová, Ing. Milan Leškanič.
Odborný výcvik viedli majstri odbornej výchovy: Ján Jurčo, Andrej Vavrek, Jozef Feňák, Andrej Kačmár, Michal Kovalík.
Výchovu mimo vyučovania zabezpečovali: Jozef Šelesták – vedúci výchovy, Peter Koscelanský – vychovávateľ, Vladimír Rusnák – telovýchovný inštruktor.
Už v priebehu prvého školského roka škola realizovala okrem vyučovania aj krúžkovú činnosť, záujmové aktivity, ktorých výsledky žiaci úspešne prezentovali v rôznych súťažiach.
Po dvoch rokoch existencie SOU postupne pribúdali k žiakom, ktorí sa pripravovali pre závod Strojstav Sečovce, žiaci z okresov Prešov a Vranov nad Topľou, aby po ukončení štúdia rozšírili rady zamestnancov vo Vagónke Trebišov, v Tesle Trebišov, v Bukóze Vranov nad Topľou a v iných závodoch v kraji.
Na odbornom výcviku došlo k personálnej zmene. Do funkcie zástupcu pre praktické vyučovanie bol menovaný Ing. Milan Leškanič. Praktické vyučovanie zabezpečovali Vladimír Rusnák a Juraj Jakubec.
Od školského roka 1984/85 aj Jozef Janek, Ján Hirko a Božena Topoľovská.
K trojročným učebným odborom pribudol 1. 9. 1984 štvorročný študijný odbor mechanik strojov a zariadení. Štúdium sa končilo maturitnou skúškou. Prví maturanti opustili brány školy v máji 1988 a okrem zaradenia do výrobného procesu sa niektorí rozhodli pre štúdium na vysokých školách.
Vedenie školy reagovalo na aktuálne potreby spoločnosti a charakter výlučne strojárskeho SOU sa postupne menil. Pribúdali nové učebné i študijné odbory – výroba konfekcie, krajčírka, operátorka odevnej výroby.
Po novembri 1989 vedenie mesta a vedenie školy vynaložili značné úsilie, ktoré bolo korunované úspechom, a nadriadené orgány povolili znovuzriadenie gymnázia.
Prelomovým sa stal rok 1991, kedy bola otvorená aj dievčenská odborná škola. Vznikol komplex troch škôl rôzneho typu pod spoločným riaditeľstvom SOU.
Od 1. 9. 1991 došlo aj k personálnym zmenám na postoch vedenia školy. Riaditeľom sa stal Ing. Milan Leškanič, zástupcom pre praktické vyučovanie Ing. Andrej Horgoš , teoretické vyučovanie sa realizovalo pod vedením Ing. Kataríny Ihnátovej.
Svoju tvár menilo aj prostredie na praktické a teoretické vyučovanie. Odborný výcvik strojárov bol ešte v dielňach na ulici SNP, ale zároveň finišovala výstavba novej budovy, ktorá poskytovala možnosti na teoretické a praktické vyučovanie nielen strojárov, ale aj krajčírok.
Ku skvalitneniu a atraktívnosti vyučovania prispelo aj otvorenie novostavby športovej haly v areáli školy.
Aj ďalšie roky vývoja sa niesli v znamení profesijných a priestorových zmien.
So spoločenským pokrokom je dopyt po moderných informačno-komunikačných technológiách, ktoré postupne prevažujú v zastúpení študijných odborov.
Škola v súčasnosti nesie názov Stredná odborná škola techniky a služieb, poskytuje možnosti štúdia so zameraním na IT sféru, prácu na CNC strojoch, na štúdium v pôvodných strojárskych odboroch a v odbore ochrana osôb a majetku.
Aj naďalej je pod jedným riaditeľstvom s gymnáziom a spoločným názvom Spojená škola Kollárova 17, Sečovce. Vo vedení školy vystriedala v roku 2021 Ing. Milana Leškaniča vo funkcii riaditeľky školy PaedDr. Michaela Štundová, MBA.
Za štyridsať rokov existencie školy sa vystriedali mnohé generácie žiakov, ktoré vďaka zanieteniu majstrov odborného výcviku a učiteľov získané vedomosti a zručnosti zúročili v svojom ďalšom profesijnom živote.
Jubileá sú o spomienkach a prianiach, preto je aj 40. výročie vzniku SOU vzácnou príležitosťou popriať škole v súčasnej podobe úspešných žiakov, oduševnených pedagógov a prajné podmienky pre jej ďalší rozvoj.